Čo nám môže priniesť budúcnosť?

Mnohokrát som uvažoval nad tým, ako sa vyvinie rodná viera do času, kedy aj ja budem mať vek tých najstarších žrecov v našej komunite. Ako to bude brať budúca mládež? Čo pre to urobiť, aby sa na našu snahu nezabudlo a aby neboli informácie prekrútené rôznymi šarlatánmi? Pri tejto problematike sa okrem týchto tlačí na povrch hneď niekoľko ďalších otázok:

Má vôbec význam venovať sa renesancii rodnej viery a šíreniu informácií o nej?

Z môjho pohľadu určite, nakoľko sa jedná o súčasť nášho dedičstva, ktoré môže výrazne dopomôcť k budovaniu identity každého, koho sa týka – či už národnej, alebo osobnej. Veľké množstvo informácií bolo zabudnutých, poprípade cielene potlačovaných. Nebudem tu otvárať monológ o tom, prečo to tak bolo, nakoľko v takých prípadoch treba prihliadať na mentalitu rôznych častí ľudskej populácie v príslušnom období a na historické okolnosti, ktoré sa s odstupom času dajú v mnohých prípadoch celkom objektívne posúdiť. Napriek tomu vidím v tejto činnosti veľký potenciál, pretože každý by si mal vážiť a uchovávať dedičstvo, ktoré mu tu zanechali generácie, ktoré tu boli pred ním.

Treba mať zároveň na pamäti, že v súčasnosti sú medzi nami prítomní rôzni jedinci, ktorí (pravdepodobne) s vidinou ľahkého zárobku začali šíriť veľké množstvo prekrútených informácií o slovanskom duchovne, ktoré neváhali pomiešať s duchovnom iných národov a vydávajú to za jediné pravé a naše. Takéto konanie potrebuje protiváhu, ináč sa citát jedného Nemca – „Sto krát opakovaná lož sa stane pravdou.“ – môže stať opäť skutočnosťou.

Dá sa staroslovanské náboženstvo praktizovať v jeho pôvodnej forme?

Nemyslím si to. Ako som už vyššie spomenul, jeho presná podoba sa z rôznych príčin vytratila a útržky z neho sa zachovali len v ľudovej slovesnosti, či v kresťanských kronikách. Netreba zabúdať na fakt, že na ľudovú slovesnosť tiež vplývalo kresťanské náboženstvo, takže jej výsledná podoba už ani z ďaleka nie je čistá forma slovanského duchovna – jedná sa skôr o jeho útržky a odkaz na neho. Vezmite si také krvavé obety. Pre prostredie predkresťanskej Európy síce nemusel byť tento akt vyslovene častý úkaz, rozhodne to ale nebolo nič výnimočné. Kto by si ale dnes dokázal predstaviť, že na nejaké obradisko v horách (trebárs pri Velestúre) vyženieme napríklad kravu len preto, aby sme ju tam mohli zarezať, časť z nej obetovať bohom a časť z toho skonzumovať?

Kresťanské kroniky zas v niektorých prípadoch poskytujú pomerne presný opis rôznych udalostí, napriek tomu, že štylistika textu je výrazne ovplyvnená autorovým – kresťanským – pohľadom na danú vec. Zároveň sa mohli zvyky našich predkov líšiť od hradiska k hradisku.

Z týchto dôvodov nemôžeme nikomu hovoriť, či vyslovene prikazovať, akou formou by celkovo rodnú vieru a všetko s tým spojené praktizovať mal, pokiaľ to ale neženie do extrémnych výšin a nestrpčuje tým život iným. V súvislosti s tým sa ale na povrch vynára ďalšia otázka:

Mali by sme sa združiť a vytvoriť do štátom uznávanú cirkev?

Na túto otázku existuje viac odpovedí. Pokiaľ by sa našiel dostatočne veľký počet ľudí, ktorí by sa k niečomu takému prihlásil (súčasná legislatíva SR hovorí o minimálnom počte 50 000 ľudí, ktorí sa k tejto cirkvi, alebo náboženskej spoločnosti hlásia), tak by to možné bolo. V Srbsku (to viem s istotou od môjho známeho rodnoverca zo Srbska) a údajne aj v Poľsku sú rodnoverci takto združovaní.

Pokiaľ by sa to podarilo, prínosom by boli finančné prostriedky, ktoré by mohli byť použité na šírenie osvety o živote, dejinách a duchovne našich predkov. Financie by mohli byť využité na stavbu kultových miest, či chrámov (z nášho územia sú historicky doložené skôr obradné miesta pod holým nebom – za chrám by sa teoreticky dalo považovať kultové miesto nájdené na nálezisku pri Moste pri Bratislave, ale aj to je trošku sporné a viac by som sa ja osobne prikláňal k názvu obradisko, alebo kultové miesto), ktoré by boli šíriteľmi odkazu dávnej minulosti, alebo na organizáciu rôznych podujatí s edukatívnym charakterom.

Negatívum však vidím v tom, že by sme sa takto museli podriadiť istému druhu dogmy (viď dogmy vyznávačov púštnych náboženstiev, ktoré sa v Európe udomácnili), čo by mohlo znamenať že by sa na verejných obradoch nemohlo uplatniť to, o čom som písal v predchádzajúcom odseku. Ďalšie negatívum vidím v tom, že by sa zas len zopár jednotlivcov dostalo k peknému množstvu peňazí, ktoré boli pôvodne určené pre niekoho iného, respektíve na niečo iné.

Je možné dodržiavať všetky staré tradície v súčasnosti?

Podľa môjho názoru nie je možné, aby sa v dnešnom svete dali dodržiavať všetky tradície vyplývajúce z minulosti, či z nejakej viery, ak sa jedná o masy. Mnohé tradície, či viery samotné (napríklad náboženstvá a ich rituály) vznikli, dá sa povedať z nedostatku informácií o niečom v čase doby svojho vzniku, na čo už má dnešná veda jasnú odpoveď. Pokiaľ si tým človek nechá ovplyvniť život nad únosnú mieru, môže tým škodiť sebe, aj svojmu okoliu. Jednotlivec teda v teoretickej rovine môže dodržiavať tradície v počte, v akom chce, alebo v akom to sám zvláda. Má to však také isté hranice, ako osobná sloboda – tá končí tam, kde začína osobná sloboda toho druhého jednotlivca (nezabite ma prosím, ak to občas budem mať problém dodržať aj ja – tiež som len človek a pre jednotlivca je niekedy ťažké riadiť sa niečím, čo sám hlása – len mi to pripomeňte 🙂 ).

Takýchto otázok sa nájde viac a ja som napísal len o tých, ktoré považujem za najdôležitejšie a najzásadnejšie. S mojimi odpoveďami na nich nemusíte súhlasiť ani Vy a stavím sa, že s niektorými mojimi názormi nebudú súhlasiť ani niektorí členovia občiny. Jedná sa o článok, ktorý má prezentovať názor jednotlivca a ktorý môže byť začiatkom zaujímavej diskusie. Je len na jednotlivcoch, ako sa k tomuto textu postavia. Ak by niekoho zaujímalo niečo o Velestúre, či Moste pri Bratislave, niečo málo si môže prečítať aj na týchto odkazoch:

Velestúr: http://slovakianguide.com/sk/velestur-1254-m-n-m

Most pri Bratislave: http://www.hradiska.sk/2010/09/prva-staroslovanska-svatyna-na.html

Za pozornosť prejavenú prečítaním si celého tohto článku Vám všetkým úctivo ďakujem.

Vlastimil

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Create your website at WordPress.com
Get started
%d bloggers like this: